22.1.2011 , (magnificat.sk) – Nedávno sa mladý katolícky vedec rozprával s rehoľníčkou, ktorá bola riaditeľkou základnej školy, do ktorej chodil jeho syn.

Počas konverzácie prišla reč na „peklo“ a dotyčná ho uistila, že nemusí trápiť svojho syna niečím takým, pretože „peklo neexistuje“.

Vedca to mierne povedané dosť udivilo, pretože vedel, že Ježiš odkazoval na peklo niekoľkokrát. Keďže to bol dobrý sicílsky katolík, okamžite syna preradil do inej školy. Ak totiž Ježiš povedal, že peklo existuje Mat 5: 29-30, tak existuje. Ak Ježiš povedal, že sa osobne stretol so satanom , Mat. 4:1-11, tak je isté, že sa s ním stretol. Na to, aby to človek pochopil ani nepotrebuje byť vedcom.

Na zaujímavú ilustráciu aktuálnosti témy pekla môže poslúžiť výňatok z denníka o. Vogla, exorcistu.

Exorcista o. Carl Vogl napísal záznam z 23-dňového exorcizmu ženy z Earlingu v Iowe , ktorý je jedným z najslávnejších zápisov svojho druhu (vydalo ho vydavateľstvo Tan Books), z ktorého sme vybrali nasledovný úryvok:

Exorcista: “V mene Ježiša a jeho Najblahoslavenejšej Matky, ktorá rozdrvila hlavu hada, povedz mi pravdu. Kto je vaším vodcom ? Ako sa volá? “

Démon ( štekajúci) : „Beelzebub.“

Exorcista: „Voláš sám seba Belzebubom? Nie si Lucifer, knieža démonov? “

Démon: „Nie, nie knieža , ani vodca. Jeden z vedúcich. “

Exorcista: „Takže si nebol ľudskou bytosťou, si jeden z padlých anjelov, ktorí pyšne chceli byť ako Boh? “

Démon, ceniac zuby: „Áno, tak je. Ako Ho nenávidíme!“

Exorcista: „Prečo sa nazývaš Belzebubom ak nie si knieža démonov?“

Démon: Moje meno je Belzebub a dosť.

Exorcista: „Z pohľadu vplyvu sa radíš k Luciferovi, alebo si z nižšieho radu anjelov? “

Démon: „Patril som k serafínskemu chóru. “

Exorcista: „Čo by si robil keby ti Boh dal možnosť odčiniť to?“

Démonický úškľabok: „Si vôbec kompetentný teológ?“

Exorcista: „Ako dlho mučíš túto ženu?“

Démon: „Od jej 15-tich rokov.“ (26 rokov posadnutosti)

Exorcista: „Ako si si dovolil vstúpiť do nevinného dievčaťa a takto ju mučiť?“

Démon, uškľabovanie : „Ha, nebol to jej vlastný otec, ktorý nás do nej dostal?“

Exorcista: „Ale prečo si ju ty sám, Belzebub posadol? Kto ti dal povolenie?“

Démon: „Netrep sprostosti. Nemám počúvať satana?“

Exorcista: „Takže na príkaz Lucifera?“

Démon: „A ako ináč?“

Exorcista: „Prikazujem ti v mene Ukrižovaného Spasiteľa z Nazareta , aby si priviedol otca tejto ženy , aby mi tento dal odpoveď“.

Hlboký drsný hlas sa ozýva popri Belzebubovom.

Exorcista: „Si nešťastným otcom tejto ženy, ktorý preklial svoje vlastné dieťa?“

Rev: „Nie“

Exorcista: „Kto potom si?“

Hlas: „Som Judáš.“

Exorcista: „Aký Judáš? Judáš Iškariotský, bývalý apoštol?“

Hrozný poľutovaniahodný vzdych: „Áno, ja som“.

Hlas naplnil hrôzou celú miestnosť, pastora úplne vydesil. Nasleduje nechutná pľuvacia scéna, keďže Judáš má chuť opľuť z celej sily svojho Pána a Majstra.

Exorcista: „Judáš, aká je tvoja rola v tomto prípade posadnutia?“

Judáš: „Spôsobovať jej beznádej, aby spáchala samovraždu a obesila sa. Musí dostať povraz! Ona musí ísť do pekla.“

Exorcista: „Je teda pravdou, že ten kto spácha samovraždu ide do pekla? “

Judáš: „Skôr nie.“

Exorcista: „Prečo nie ?“

Judáš: „Ha, my diabli sme jediní, kto ich ženie k tomu, aby páchali samovraždy. Aby sa obesili, tak ako som to urobil ja. “

Exorcista: „Ľutuješ, že si sa toho dopustil?“

Judáš s nadávaním: „Nechaj ma na pokoji. Daj mi pokoj s tvojim „oným“ Bohom. Bola to moja vina.“ A začal šalieť.

Jedná sa o malý výňatok z toho, čo môžeme nazvať exorcistovým osobným denníkom.